BEZ OBÁV 2006 TV JOJ

 

Bez obáv

 

To sa neodmieta!

Kraus už nakrúca

Pre ČT celú reláciu Uvolněte se, prosím, „na kľúč“ vyrába produkčná spoločnosť Infilm, ktorá bude pripravovať aj slovenskú verziu. Zaujímalo nás, prečo sa svoj projekt rozhodli na slovenský trh ponúknuť práve prostredníctvom TV JOJ. Producent Rudolf Biermann z tejto spoločnosti nám povedal: „Rokovali sme aj so Slovenskou televíziou, ale viete, ako to tam chodí... TV JOJ sme sa neponúkali, v podstate sme boli oslovení. Komunikovali s nami korektne, takže šou bude tam. Vedeli sme, že relácia Jana Krausa na ČT 1 sa teší veľkej popularite aj na Slovensku.“ Rudolf Biermann je známy ako podnikavý manažér, okrem prestíže určite nie sú zanedbateľné ani finančné výhody celého projektu. TV JOJ sa správa ako grand s neobmedzenými finančnými zdrojmi aj pri riešení iných záležitostí, ale investícia do programu Jana Krausa sa určite oplatí. Kraus len stručne povedal: „Takáto ponuka sa neodmieta. TV JOJ síce nepoznám, ale ja vlastne nepoznám ani žiadnu českú televíziu. Televíziu nemožno poznať. Je to ako poznať počasie.“

Kraus natočil na Slovensku svou první talk-show

Populární český moderátor Jan Kraus natočil v pátek na Slovensku první díl svého nového pořadu Bez obáv, prosím!, kterou bude od konce dubna jednou měsíčně vysílat komerční televize Joj. Kraus byl po natáčený zjevně spokojený s reakcemi hostů i publika.

BRATISLAVA - Na úvod pořadu Kraus uvedl, že politické strany v České republice v posledním období často mluví o Slovensku. "Jedni ho uvádí jako vzor, druzí jako odstrašující příklad," konstatoval. Jeho prvním hostem byla slovenská europoslankyně Monika Beňová, kterou Kraus vyzpovídal několik dní před svatbou.

Pikantností tohoto rozhovoru byla přítomnost budoucího manžela europoslankyně, známého slovenského podnikatele Fedora Flašíka, v hledišti. Toho Kraus často zapájel do rozhovoru. Beňová zastupuje v europarlamentu stranu Smer - sociální demokracie a byla původně kandidátkou této strany na post ministryně zahraničí.

Kraus se zajímal, proč se nakonec spokojila s rolí europoslankyně. "Chci být vzornou manželkou. Budu vařit," uvedla Beňová. Kraus okamžitě zakontroval, že to slyší poprvé, aby se někdo vzdal politické kariéry kvůli vaření. Moderátor dokázal, že má Beňovou nastudovanou dobře, když se zajímal o její tričko s obrázkem Marilyn Monroe v němž se objevila na zasedání Evropského parlamentu. "Mám ještě tričko s Che Guevarou," pochlubila se Beňová.

 

Kňažko je slovenským rekordmanem

Druhým hostem byl ředitel televize Joj Milan Knažko. Při rozhovoru s Krausem vyšlo najevo, že Kňažko zakládal už šest politických stran a tím je na Slovensku asi rekordérem. V další části pořadu vyšlo najevo, že Kraus i Kňažko mají modrou knížku. Oba zjevně potěšilo, že mají také stejnou smyšlenou diagnózu - noční pomočování. Diváci se dozvěděli také to, že Kňažko měl tři manželky: Češku, Francouzsku a Slovenku. Kraus se hned zajímal, jak si Kňažko ženy získává.Třetím hostem byl kulturista Adam Cibula, který je mistrem Evropy a nadále žije v romské osadě. Kraus u něj zjišťoval, jak je možné vypěstovat takové svaly. Když se dozvěděl, že je za tím 14letá tvrdá dřina, ztratil zájem. S kulturistou měl Kraus jako moderátor nejtěžší práci, protože na otázky odpovídal většinou jedním slovem. Tak ho alespoň přinutil svléct košili, aby divákům ukázal svaly.

Kraus sklidil úpěch

Diváci v beznadějně vyprodaném hledišti bratislavského Studia L+S, jehož ředitelem je Milan Lasica, se výborně bavili a bylo cítit, že znají Krausův pořad Uvolněte se, prosím! "Jsem ráda, že jsem viděla Jana Krause živě. Bylo to výborné, jen se obávám, aby to v televizi moc nesestříhali," řekla Právu jedna z návštěvnic představení.

Kraus se představí slovenským divákům na obrazovkách televize Joj jednou měsíčně. V pátek natočení první díl odvysílá televize 30. dubna.

17/2006 

Momentálne najpopulárnejší český moderátor JAN KRAUS (52) už pripravuje na Slovensku prvý diel novej televíznej šou Bez obáv, prosím. Zistili sme, že jeho prvými hosťami by mali byť Milan Kňažko, Monika Beňová a kulturista Adam Cibuľa.

Jan Kraus sa nedávno stal víťazom českej ankety TýTý (obdoba nášho ocenenia OTO) v kategórii najobľúbenejší moderátor. Talkshow Uvolněte se, prosím, ktorý vysiela ČT 1, sa zasa stala najobľúbenejším televíznym programom. Šou, v ktorej moderátor svojich hostí spovedá s eleganciou, humorom, ale aj s istou dávkou drzosti, akoby bez rešpektu, má veľa priaznivcov aj na Slovensku. A už o niekoľko dní začne Jan Kraus „rýpať“ aj do slovenských osobností. Hosťami budú ľudia z politiky, kultúry, zo spoločenského života, ale aj mediálne neznámi ľudia, ktorí sú zaujímaví svojím príbehom, záľubami alebo schopnosťami.

 HN.HNONLINE.SK, 28.4.2006

Ján Kraus: Aj keď sa objavíte ako Kristus, nepriateľov budete mať

Stačí, keď sa pozriete na bežný nástup do talkšou, to "antré" majú Slováci úplne perfektné. Česi to dodnes nevedia. A nevedia to preto, lebo majú vlastný český variant, ktorý je "svetový".

máte takmer v každom názve svojho programu slovíčko prosím?

- V spoločnosti, ktorá je celá vystrašená, pôsobím trošku drzo. Ale je to len preto, že táto spoločnosť je zbytočne servilná.

Je niekto, pred kým máte rešpekt?

- Skoro pred každým, len to tak nevyzerá.

Veď práve. 

- Pozrite sa, ale čo to je rešpekt? Budem hovoriť dobrý deň a takto sa s vami slušne rozprávať, že sa z toho až zbláznime? Ale tá vaša blondína, čo robí reláciu Na telo... ako sa len volá?

Zlatica Puškárová.

- Áno, tá je dobrá. Tiež nemá rešpekt a skáče do reči. A to je správne. Ja neviem ako na Slovensku, ale v Česku sa hovorí len o tom, že sa nemá skákať do reči. Ja tvrdím opak. Je totiž oveľa ťažšie skákať do reči ako neskákať.

Raz ste v jednom rozhovore spomenuli, že "láskavá úprimnosť" je omyl z komunizmu, keď platila dohoda nehovoriť si o sebe pravdu. Hovoriť pravdu však znamená ísť ťažšou cestou. Nerobíte si zbytočných nepriateľov?

- S tým sa nedá nič robiť. V okamihu, keď sa objavíte na verejnosti a budete Kristus, máte nepriateľov. Čo sa stalo Kristovi? To isté. Nemôžu vás mať radi všetci a kto má túto ambíciu, je idiot, pretože to nejde. Ale mám výbornú skúsenosť. Keď som po prvýkrát moderoval televíznu talkšou na komerčnej televízii, hneď počas prvého týždňa mi prišiel list, v ktorom bolo napísané: "Na teba sme čakali, ty idiot. Si taký hnusný, že niet divu, že žiješ s Chýlkovou. Tá je rovnako hnusná ako ty." Ale ja som taký istý. Viem to o sebe. Aj mne zvykne liezť na nervy ako niekto vyzerá, pritom ten človek nemusí byť na vine. Som rovnaká kreatúra.

Nemáte však kvôli tomu problémy s odmietaním účasti hostí vo vašej talkšou?

- To by vedela lepšie povedať produkčná Simona Machásková. Ja sa o to nesmiem starať. 

Čím si vysvetľujete, že pred pár rokmi, keď ste sa pokúšali preraziť programom Další, prosím, váš šibeničný židovský humor, na rozdiel od súčasnosti, nezaberal?

- Sám to nechápem a považujem to za zázrak. Po prvýkrát mám konečne pocit, že som doma. Ale je to zvláštne, vôbec som s tým nepočítal. Program Další, prosím bol však trochu iný prípad. Tam išlo o vymyslenú šablónu postavenú na tom, že si pozvem politika a budem k nemu taký razantný, že on bude ten chudák na stoličke a ja budem mať na stole džús a nedám mu napiť. Jednoducho akási štylizovaná surovosť. To môžete robiť s politikmi, je však ťažké pozvať si do takéhoto programu starú dámu a povedať jej: džús vám nedám. 

Americký moderátor Howard Stern bol tiež veľmi priamy. A počúvaný. Najmä preto, že si ho zapínali hlavne tí, čo ho nemali radi...

- Stern je niečo iné. On šokuje, ja nie. Keby som šokoval, pozeralo by sa na to oveľa menej ľudí. So šokmi opatrne aj v Česku, aj na Slovensku. "To sa nepatrí (hovorí peknou slovenčinou) a tohle se nedělá," počujete všade. Pred desiatimi rokmi by takýto štýl asi znamenal škandál, ale spoločnosť sa nasýtila. Nezabudnite, že v televíznych estrádach sa ľudia "patlali" pätnásť rokov...

Napriek tomu sú stále populárne.

- To áno, u nás ich pozerá vyše dvoch miliónov ľudí. Ale to sa asi nikdy nezmení.

V Česku máte povesť kata. Na Slovensko prichádzate s talkšou Bez obáv, prosím. Nebojíte sa reakcií slovenského publika, ktoré je na takýto prejav zvyknuté ešte menej než to české?

- Aj prvé diely programu Uvolněte se, prosím, vyzerali ako z mraziaceho boxu. Keď slovenské publikum nebude reagovať, tak nebude. Je to ako s divadelným predstavením. Jednu hru hráme už dvanásť rokov a presne vieme, kde sa ľudia smejú viac, kde menej a kde vôbec nie. A potom ideme do Frýdka-Místka, kde je ticho celé dve hodiny. To je ten pôvab profesie. Mnohokrát som u vás hral napríklad Voskovca a Wericha, čo bolo tiež zaujímavé, pretože sú úplne iným pojmom pre Slovákov ako pre Čechov. Dodnes si pamätám, že tu sa ľudia smiali menej, ale o to viac tlieskali. 

Nemienite sa teda prispôsobovať? 

- To rozhodne nie. 

Nedávno ste pre Lidové noviny vyhlásili, že slovenské a maďarské programy sú lepšie ako české. Prečo nám teda takpovediac leziete do kapusty?

- Práve preto. Aler skôr som mal na mysli dodržiavanie zahraničných formátov, pretože... ono aj vy máte čo robiť. Slováci však majú menšiu ambíciu vynaliezať svetové novinky. To je výrazná česká špecialita. Mám pocit, ako by ste vedeli nájsť relácie, ktoré mi oveľa viac pripomínajú západné formáty. Myslím si, že to bude aj tým, že Česi sa viac považujú za výnimočný národ ako Slováci. 

Tak to ste tu asi dlho neboli... 

- To je možné, ale na televízne programy má vplyv aj to, že veľká časť Slovenska mala počas komunizmu možnosť sledovať aj inú televíziu ako československú. Stačí, keď sa pozriete na bežný nástup do talkšou, to "antré" majú Slováci úplne perfektné. Česi to dodnes nevedia. A nevedia to preto, lebo majú vlastný český variant, ktorý je "svetový". Napríklad chceli kúpiť licenciu na Milionára, ale potom si povedali, že to nepotrebujú, pretože si vymyslia vlastnú verziu. Odvysielali to štyrikrát a bolo po programe. Bolo to jednoducho také dobré, že to divák ani nepochopil... Podobné je to s hudobnými skupinami alebo rádiami. Napríklad rádio, akým bol Twist, v Česku nikdy nebolo. A už asi nikdy nebude.

Ale napríklad všetky naše večerné talkšou skončili dosť neslávne... 

- No, neviem, ale zoberte si Zlaticu Puškárovú. Alebo mladú Banášovú. U nás nie sú preto, lebo máme vynikajúci spoločenský filter ako si tam nikoho podobného nepustiť. Fascinuje ma, že takéto typy sa tu aspoň objavujú.

Publicista Petr Štěpánek vás obvinil z plagiátorstva amerických late night shows, bez toho, aby boli ich autori uvedení v titulkoch. Ako to vlastne je? Vie moderátor priniesť nóvum aj do takéhoto formátu, alebo sa o to ani nepokúšate? 

- Nie, ale chcem povedať inú vec. Hlavnou náplňou estrád v komerčnej i verejnoprávnej televízii je humor, ktorý má len dva prvky: dvojzmyselné narážky a slovné hračky. Prípadne anekdotu. Nič iné tam nie je. Je to v podstate len o tom, že chlap je iný ako žena. Je to logické, väčšina ľudí tomu rozumie a miluje to. Late night však nie je len zábava, late night má byť aj zaujímavá. Vy môžete mať ambíciu, že diváci budú padať od smiechu, ale okrem toho by sa mali dozvedieť aj niečo iné, čo by inde nevideli.

Problém podobných talkšou na Slovensku je ten, že hostia a moderátori sa navzájom poznajú. Je možné udržať si v šoubiznise odstup?

- Keď hosťa poznáte, musíte dať najavo, že ho poznáte. Je čarovné, ako si politici, ktorí si normálne tykajú, v takýchto besedách začnú vykať. To môže robiť len šialenec. Aspoň vidno, v akom pasvete žijú. Pretože, keď si s niekým tykám, tak mám iný vzťah a ten rozhovor bude vyzerať inak ako keď niekoho vidím po prvýkrát v živote. Ten kruh by mal byť vždy poctivý. Pri talkšou sa zasa všetci väčšinou dohovoria. Ale to je tichá dohoda zo strachu - bojí sa moderátor, aj hosť. Dohoda ich potom upokojí. On povie: - Ja sa vás opýtam na ryby, či chodíte na ryby. A on mu odpovie: - Ja na ryby nechodím. - Tak na čo chodíte? - Chodím lyžovať. A nakoniec počas rozhovoru urobia: - Počúvajte, tak ma teraz napadlo, chodievate na ryby? To môže robiť len blázon. To je divadlo, ja rozhovor hrať nechcem.

Celý život ste boli na voľnej nohe. Nedávno sa vám vyhrážali zrušením relácie Uvolněte se, prosím, pretože ste sa nezhodli s novým poradcom riaditeľa ČT. Súvisí rušenie niektorých vašich aj iných relácií s tým, že nerád poslúchate?

- Nie. Další, prosím, ktorý sa vysielal na Prime, skončilo, pretože som odišiel z dôvodu, že televíziu kúpili biele kone za 200 miliónov (a predtým rok ju majitelia odmietali predať za 1,5 miliardy). Nemôžete tam potom robiť program, lebo keď príde politik a vy mu dáte otázku, povie vám: "To je síce pekné, ale ty tu berieš peniaze od gaunerov. To ti neprekáža? Daj si marmeládu a buď ticho. A je vymaľované. A vy idete domov s dlhým nosom. OK - Občana Krausa som urobil len dvakrát. Program dávali v sobotu o ôsmej hodine, mala spokojnosť mínus jeden, čo bol úplný rekord. Tak som povedal, že odmietam ďalej týrať domácnosti svojím programom a odišiel som tiež. Mohol som sa chvíľku trápiť, brať peniaze a stále si hovoriť, že to bude lepšie, ale to nejde. Podstata televízie je v drive a drive je v tom, že do toho idete za seba. Vy tam predsa musíte pevne stáť, nemôžem mať žiadne lízingy ani úvery. Zoberiem si ich a oni mi povedia: budeš končiť, blbeček a ja sa roztrasiem, pretože mám splátky. Na to, aby som si dovolil povedať choď do čerta, musím byť nezávislý. 

To však dnes veľa ľudí nie je. Myslíte si, že s tým súvisí strach napríklad na pracoviskách i v celej spoločnosti? Raz ste spomenuli, že v demokratických krajinách sú ľudia odvážnejší vo vyjadrovaní názorov ako u nás...

- Určite.

Počas svojej kariéry ste dobyli film, televíziu, rozhlas, tlač, kurz účtovníka a niekoľko známych herečiek. Ste skúsený zvodca?

- Kdeže! Mám to rovnaké ako v tenise: často som v živote tĺkol o stenu, ale keď som nabehol na sieť, tak ma prehodili.

Ale spolu máte až štyroch synov s troma ženami...

- Pozor, to nie je životná promiskuita, ale súčasť mojej vedeckej práce s názvom Vplyv matky na kvalitu dieťaťa. Výsledky sú prekvapivé: pri kvalitnom a dobrom otcovi nehrá žena v tejto veci významnú úlohu (smiech). 

 

Copyright Ecopress, a. s. 

 Jan Kraus: Neprišiel som sem robiť Slováka

Jeho syn David kedysi bojoval o priazeň slovenskej herečky Zuzany Norisovej. Zložil o tom aj pesničku.Spieva v nej: "Zuzano, nech toho Slováka, uděláme si spolu čechoslováka." Túto skladbu zahral aj na piatkovej nahrávke talkšou JANA KRAUSA (53), ktorá sa bude mesačne vysielať v televízii JOJ. Volá sa Bez obalu, prosím. Tak sa zhováral český herec a moderátor aj s nami. Pre slovenských umelcov je vecou uznania preraziť v Česku. Platí to aj naopak? "Šlo o ponuku, ktorá sa nedá odmietnuť. Bola prekvapujúca, ale príjemná. Svojím spôsobom považujem za česť, že si môžem dopriať takéto dobrodružstvo. Šanca skúsiť pracovať v takejto oblasti v Česku aj na Slovensku nie je veľmi častá. Všimol som si, že u nás to vyvolalo určitú pozornosť." Pozornosť bulváru alebo kritiky? "Nehodnotili to. Iba sa o tom zmienili. Čím ich tozaujalo, už nepísali. Inak po mne dosť idú. A keby chceli, tak sa do mňa pustia." Pre televíziu JOJ ste určite imidžovou záležitosťou. Lichotí vám to? "To neviem. Pre mňa bolo dôležité, že ponuky zo Slovenska vôbec prišli. Nebola totiž iba jedna. Je to kapitalistický prístup." Kto dá viac? "Nie. Je to obchodné vyjednávanie, robí to agent. Povedal som mu, že to chcem skúsiť. A kto skôr príde, ten skôr melie. Kto sa skôr dohodol, ten sa skôr dohodol." 

 

V Česku máte rovnakú talkšou s názvom Uvolněte se, prosím. No býva v rovnakom čase, v rovnakom dni a každý týždeň. Bez obáv, prosím, bude mať mesačnú periodicitu. Nových divákov takto získate ťažko a pôvodným je mesiac dlhý čas. "Darovanému koňovi na zuby nepozeraj. Príležitosť sa buď berie, alebo neberie. Okrem toho by som to momentálne častejšie ani nezvládol. Takto je to prijateľné pre mňa aj pre JOJ-ku. Ako sa to vyvinie neskôr, závisí od toho, či to bude životaschopné a či to bude fungovať." Takže neriešite cieľovú skupinu divákov, pre ktorých budete vysielať? "To neriešim nikdy, inak by som nemohol pristúpiť na vysielanie v piatok večer o pol desiatej. Taký termín mám v Českej televízii. Všetci normálni mladí ľudia sú predsa niekde inde ako doma a ja som mal ambíciu chytiť si aj tých mladých. Beriem to ako test. Ak to nevyjde, tak to nechám."

 

Sledujete dianie na Slovensku? Ako sa s dramaturgom dohodnete na hosťoch? "Nijako. Rovnako ako v Česku. Cvične to so mnou konzultujú formou akéhosi zdvorilého oznámenia. Tak to má byť. Ani šoférovi nehovoríte, akou chcete ísť cestou, ale to, kam vás má zaviezť. Práca moderátora nie je o vyberaní hostí. Mohol by si pozvať kamarátov a známych, a to by diváci odhalili." Užívate si pocit, že ste teraz na televíznej obrazovke žiadaný? "Nedá sa neužívať si to. Celý život rozmýšľate, ako byť žiadaný. Môžete niečo robiť veľmi dlho, nikoho to nezaujíma, ale naraz prerazíte. Vždy som si myslel, že môžem robiť len pre užšiu skupinu ľudí, ktorí majú rovnaké záujmy a radosti ako ja. Ale že na Uvolněte se, prosím, pozerajú toľkí, to prekvapí." Ako študenti žurnalistiky sme vašu reláciu rozoberali na seminári. "V Česku ma tiež radi rozoberajú. Pamätám sa na jednu prácu z katedry lingvistiky, rozoberali ma na základe

mojich textov. Lingvistike venovali 15 riadkov, ďalej píšu o tom, čo som za človeka. Vyšiel som z toho ako bezcharakterné prasa. Profesorka k tomu pripísala, že je to najlepšia práca v ročníku s niekoľkými výkričníkmi." Keď vás rozoberajú na slovenskej žurnalistike, cítite, aký dosah má vaša práca? "Určite zohral rolu aj faktor cudziny. Slovenskí umelci sú u nás obľúbení a nikto ich veľmi nekritizuje. Sú trošku vzácni, prišli zo Slovenska. Máme k nim úctu ako k hosťom. Všimol som si to na Kirschnerovej, ktorú na Slovensku